Dôvodom zaoberať sa touto témou je takmer „zabudnutý“ chod pôvodnej Appaloosy tzv. „Indian Shuffle“, ale pekne po poriadku…
Chod koňa
je pravidelné striedanie končatín, ktoré je charakterizované týmito vlastnosťami: tempo, priestornosť, kmih, kadencia a akcia.
Všetky plemená koní majú tri základné, prirodzené chody, ktoré sa menia na základe stúpajúcej rýchlosti pohybu (krok, klus, cval/trysk). pričom každý z týchto chodov má špecifický vzorec ukladania končatín. Iné zdroje uvádzajú štyri prirodzene sa vyskytujúce chody: krok, klus, cval a trysk. Zatiaľ čo cval „canter“ sa vyznačuje tromi dobami, trysk „gallop“ má štyri doby, niektorí ho považujú za variáciu cvalu, z vlastnej skúsenosti viem, že vysokoškolské skriptá pojednávali o štyroch, ale na trénerských skúškach nás vysmiali a správna odpoveď boli tri.
Krok
je najpomalší, štvordobý, laterálny, pravidelný pohyb, pri ktorom je vždy jedno kopyto nad zemou, pričom ostatné tri sú na zemi s výnimkou okamihu, kedy kôň presúva váhu z jednej končatiny na druhú.
Končatiny sa dvíhajú od zeme v pravidelnom poradí vonkajšia zadná, vonkajšia predná, vnútorná zadná a vnútorná predná.
Klus
je dvojdobý chod strednej rýchlosti. Končatiny sa hýbu v diagonálnom párovom pohybe naraz. Počas toho ako sa tieto diagonálne páry striedajú, nastáva okamih, kedy sa nachádzajú všetky štyri končatiny nad zemou, tento jav sa volá fáza vznosu.
V kluse sa nohy pohybujú v diagonále a má 2 doby: vonkajšia zadná s vnútornou prednou, nasleduje fáza vznosu a potom vnútorná zadná s vonkajšou prednou a znova fáza vznosu.
Cval
je trojdobý chod, s fázou vznosu, ktorá je takmer pri všetkých jazdeckých koňoch a bez fázy vznosu, čo je u väčšiny ťažných koní.
Je to stredne rýchly chod, ktorý prebieha v troch dobách, a to tak že: prvá sa dvíha zadná vonkajšia končatina, po nej nasledujú súčasne vnútorná zadná končatina spolu s vonkajšou prednou končatinou a posledná sa zdvíha vnútorná predná končatina
Zrýchlenou alternatívou cvalu je trysk, ktorý by sa dal charakterizovať ako predĺžený cval, s tým rozdielom že cval je trojdobý chod a trysk je štvordobý. Nohosled je rovnaký ako pri cvale, avšak končatiny, ktoré sa pri cvale pohybujú naraz, sú pri trysku rozložené na dve samostatné doby.
Alternatívne chody
Niektoré plemená koní majú okrem tradičných chodov (krok, klus, cval) schopnosť využívať aj takzvané alternatívne chody, ktoré sa u nich vyvinuli vplyvom evolučného vývoja v daných podmienkach prostredia.
Vo všeobecnosti by sa dali rozdeliť na štvordobé mimochody, ktoré sú veľmi hladké, nenáročné pre koňa a pohodlné pre jazdca a na pas, dvojdobý mimochod, ktorý sa využíva hlavne v klusáckych dostihoch.
Existuje množstvo štvordobých mimochodov, dalo by sa povedať že takmer každé plemeno s výskytom mutácie na DMRT3 má svoj vlastný typ.
trochu genetiky
– mutácia DNA v géne DMRT3 (gén bol lokalizovaný na 23. Chromozóme), ovplyvňuje schopnosť koňa klusať (trot alebo pace) zatiaľ čo iné kone majú tendenciu prejsť do cvalu. Mutácia má pozitívny efekt na prezentovanie alternatívnych chodov. Predpokladá sa, že k tejto genetickej variácii došlo pred viac ako 1000 rokmi, kone s týmto genetickým rozdielom mali hladšie chody, a preto boli na tento účel chované a šľachtené.
Táto mutácia patrí do skupiny mutácií nazývaných substitúcie. Dochádza tu k výmene cytozínu (C) za adenín (A). Zámena báz, cytozínu na adenín, je pozitívne spojená s prejavom okrem tradičných chodov aj rôznych alternatívnych chodov. Variabilita polymorfizmu je podmienená dvoma rôznymi alelami a podľa ich kombinácií má každý kôň v danom SNP svoj genotyp ako mutantný homozygot (A/A) alebo heterozygot (A/C). Nemutantný (C/C) homozygot, je u všetkých koní, ktoré sú schopné len tradičných troch chodov (krok, klus a cval/trysk).
Dnešné metódy umožňujú testovanie koní na prítomnosť tejto modifikácie. Benefit z takého testovania majú plemená ako Klusáky, Islandské kone, kone paso fino, Tennessee walking horse, Finnhorse. Medzi ďalšie „gaited“ plemená s predispozíciou vykonávať alternatívne chody patria okrem iných aj Appaloosa Horse, Paint Horse, Kentucky Mountain Horse, Quarter Horse, atd.
Mimochody (amble) štvordobé
– je pre ne charakteristická stredná rýchlosť (niečo medzi krokom a cvalom). Delíme ich na tri podskupiny.
Pravidelné štvordobé mimochody kde patrí tӧlt, typický u islandských koní.
.
Laterálne štvordobé mimochody:
• Running walk – Charakteristický je štvordobým pohybom končatín v rovnakom poradí ako krok, typický predstaviteľ je Tennesse Walking Horse.
• Rack: je štvordobý razantný, rýchly mimochod amerického jazdeckého koňa, tiež známy ako single-food, vyskytuje sa tiež u Rocky Mountain Horse.
• Marcha: je typická pre plemeno mangalarga marchador. Rozlišujú sa dva typy marchy a to marcha batida a marcha picada.
.
• Paso chody: sú mimochody typické pre plemená paso fino. Rozlišujú sa tri typy chodu paso, od najpomalejšieho po najrýchlejší: paso fino, paso corto, a paso largo. Teda názov „paso fino“ nie je názov plemena, ale spôsobu, akým sa tieto kone pohybujú. Je to zvláštny druh mimochodu
• Ďaľšie mimochody: revaal, aphcal, rehwal, sú typické mimochody pre indické plemená koní marwari a kathiawari.
.
Diagonálne štvordobé mimochody:
• Fox trot: je jediný diagonálny štvordobý mimochod, pri ktorom kôň zdvíha najskôr prednú nohu, za ňou jeho párovú diagonálnu zadnú nohu a následne druhú prednú a zadnú nohu. Tento chod vytvára optickú ilúziu, že kôň prednými nohami kráča a zadnými kluše.
• Trocha: je tiež diagonálny štvordobý mimochod u kolumbijských plemien: Colombian Trocha Pura, Colombian Criollo. Rozdielom oproti fox trotu je, že má kratšie kroky.
Pas (dvojdobý mimochod)
Pas (tiež ako pass, pace) je plochý, laterálny, dvojdobý mimochod, pri ktorom kôň hýbe súčasne pravou zadnou a prednou končatinou striedavo s ľavou prednou a zadnou končatinou v synchronizovanom pohybe. Využíva sa pri klusáckych dostihoch. Kone takto dosahujú rýchlosť adekvátnu predĺženému cvalu.
ZDROJ: internet
Indian Shuffle
(Shuffle – šuchtať sa, šinúť sa, posúvať, tancovať šúchavým krokom, v češtine výstižné „courat se“)
Niektorí ľudia sa domnievajú, že Indian Shuffle je appaloosám vrodený, rovnako ako škvrny a pruhované kopytá. Iní o ňom nikdy nepočuli.
Indian Shuffle rovnako ako pace je laterálny chod (mimochod): končatiny na rovnakej strane tela koňa sa pohybujú zároveň. Chod je rozdelený, každé kopyto dopadá na zem kúsok pred druhým, čo má za následok štyri údery, rovnako ako v kroku. Niekedy sa shuffle nazýva “running walk,”(bežiacim krokom), hoci skutočný krok, rovnako ako klus, je chod diagonálny.
Shuffle, ako už názov napovedá, nemá fázu vznosu. Kôň sa pohybuje krúživým pohybom pliec a bedier: pohyb koňa je zachytený jeho chrbtom a bedrami, čím jazdcovi umožňuje plynulú, kĺzavú jazdu. Navyše, pretože je chod rozdelený, postráda pohyb do strany, aký má krok.
Prvé kone do Ameriky priviezli Španieli. Medzi týmito koňmi bolo veľa tých, ktorým Španieli hovorili „paso fino“, čo znamená „hladký chod“. Neboli to plemená, ale boli cenené pre prirodzený rozdelený krok, ktorý prinútil ostatné kone klusať alebo cválať, aby udržali tempo. Tieto kone sú stále cenení potomkami Španielov v južnej Amerike, kde sa po stáročia udržala výberová plemenitba zameraná na chody. Ich mená budete poznať: Paso fino Colombiano, Paso fino portoriqueňo, Paso Peruano. Všetky sú teraz skutočnými plemenami, potomkovia ľahko chodiacich koní, ktorých do Ameriky priviedli Španieli.
Španieli založili osady v Novom Mexiku, prinútili tunajších Indiánov k nevoľníckej práci na pôde a k starostlivosti o ohromné množstvo koní, ktoré si Španieli držali k práci s dobytkom. Od Španielov sa Indiáni naučili, ako sa starať o kone a aj keď to mali zakázané, naučili sa tiež jazdiť. Čas od času niektorý podkoniar utiekol s niektorým zo svojich zverencov, alebo prérijní Indiáni pochytali utečených nevoľníkov a vymenili ich so Španielmi za koňa. Navyše Indiáni získali mnoho svojich koní v povstaní Pueblo z roku 1680. Indiáni povstali v celom Novom Mexicu a počas jedného dňa zabili približne 400 Španielov. Zvyšok Španielov utiekol a zanechal svoje sídla a stáda koní. Indiáni Pueblo, ktorí boli pastieri oviec, rozpredali väčšinu koní lovcom bizónov v prériách. Kone sa zvoľna dostávali na sever a nakoniec si ich privlastnil kmeň Nez Percé a iní.
Nez Percé sa naučili rozoznávať dobré kone a skoro od začiatku uplatňovali výberovú plemenitbu. Veľa ich koní bolo škvrnito sfarbených a mnoho ich malo vytrvalé hladké chody, toľko cenené Španielmi.
Dnes nie je známe, či Indiáni si „len“ skutočne cenili túto chôdzu, alebo či ju zámerne preniesli do svojho chovu. Faktom je, že mnohé Appaloosy indiánov Nez Perce mali toto mimoriadne pohodlné tempo. Hovorí sa, že mali shuffle v obľube, pretože tak mohli rýchlo presúvať svoje tábory, bez toho aby sa im pomiešali veci.
Nakoniec sa kone Nez Percé stali koňmi rančera, ktorý si všimol ich jedinečného chodu a nazval ho „Indian Shuffle“. Kovboji vraj boli ochotní zaplatiť 50 dolárov viac za koňa s týmito chodmi; pretože im to ušetrilo veľa „potu a sĺz“, rovnako ako pred nimi Španieli a Indiáni.
Robert L. Peckinpah napísal v „Appaloosa Heritage“ : „Drsní vidiecki kovboji sú dnes jednotní, keď chvália pozoruhodný nedostatok týchto farebných, pohyblivých koní. Rýchlo zdôrazňujú, že jeho prirodzená cestovná chôdza, „Indian Shuffle“, zdanlivo neúnavný „bežiaci krok“ je charakteristický pre tohto koňa so suchými nohami, pre všetky, okrem niekoľkých jedincov. “
Keď bola v roku 1938 Claduem Thompsonom a Dr. Francisom Haines založená plemenná kniha, rad zakladajúcich koní sa prirodzene vyznačoval týmto chodom, ako ich predkovia. Hovorí sa, že Gene Autry predvádzal chod svojej appaloosy El Morroco F-18 tak, že na hrušku sedla postavil pohár vody a potom jazdil plnou rýchlosťou, bez toho, aby vylial jedinú kvapku.
Čím viac sa chovateľ drží zakladajúcich línií, tým väčšia je pravdepodobnosť, že časť jeho stáda bude ovládať shuffle. Najvyšší výskyt sa objaví u prísneho pripúšťania appaloosy k appaloose. Kríženci s inými plemenami majú tendenciu chod rýchlo strácať. Skutočne, ako idú roky, je stále ťažšie nájsť indian shuffle a mnoho chovateľov o ňom ani nikdy nepočula. Bude nakoniec shuffle u Appaloosy stratený? Snáď nie. Niektorí chovatelia tento chod vo svojich chovoch podporujú, jedným z nich je Don Ulrich z Ohia.
V súťažnej aréne nie je shuffle vítaný. Kôň, ktorý sa odchýli od kroku, klusu a cvalu je diskvalifikovaný. Hoci aj “ shuffle “ kôň vie klusať, často trvá na tom, že pod sedlom bude chodiť Shuffle. Chovatelia, ktorí sa zameriavajú na súťaže, si shuffle koňa dlho držať nebudú.
Kam teda shuffle patrí? V tejto chvíli nie na súťažné kolbiská. Možno – snáď bude jedného dňa povolený v kostýmových triedach, kde je cieľom čo najviac sa priblížiť k tradícii Nez Perce.
Dnes sa zdá, že chod je ako stvorený pre vytrvalostných nadšencov a rekreačných jazdcov. Shuffle vyžaduje minimálnu námahu zo strany koňa, a tí, ktorí ním jazdia, hovoria, že je to výborný istý chod do kopcovitého terénu.
Príťaž alebo prínos? Je na vás, aby ste sa rozhodli. Avšak každý, kto sa zaujíma o Appaloosy, by mal „Indian Shuffle “ poznať.
Indian Shuffle by: Kristi Johnson, Appaloosa News, June 1978
„Indian Shuffle“ možno definovať ako nepravidelné štvordobé stredné tempo, buď diagonálne (foxtrot) alebo laterálne (stepping pace, running walk).
Je to rýchle tempo, pri ktorom môžu byť dlhé vzdialenosti rovnako pohodlné pre jazdcov aj kone.
Chôdza je veľmi plochá, ktorá je mimoriadne mäkká a pohodlná na sedenie, čo oceníte najmä na veľké vzdialenosti.
V „Indian Shuffle “ každá noha dopadne na zem samostatne. Načasovanie nie je rovnomerné, čo z neho robí nepravidelný štvordobý chod … 1-2–3-4, 1-2–3-4. Je to preto, že čas medzi rytmami kopyta na tej istej strane je kratší ako čas medzi ďalším rytmom kopyta prichádzajúcim na opačnú stranu.
Mechaniku „Indian Shuffle “ možno opísať takto:
Pravé nohy sú na zemi a pohybujú sa spolu.
Ľavé nohy sú nad zemou a pohybujú sa dopredu, so zadnou nohou tesne pred prednou.
Keď sa ľavé nohy pohybujú vpred, pravé nohy sa pohybujú späť v plnom rozsahu.
Ľavá zadná noha udrie na zem tesne pred ľavou prednou.
Pravá zadná noha a potom pravá predná noha opúšťajú zem, pričom začína ďalšia sekvencia.
Pravý Indian Shuffle pozostáva z toho, že kôň jednostranne pohybuje obe bočné nohy TAKMER, ale nie celkom súčasne. Zadná noha sa posúva o malý okamih pred prednou. Inými slovami, je to forma krokového tempa.
Súčasné znalosti genetiky dokazujú, že táto vlastnosť je dominantne dedená, to znamená, že ak sú pripustené dva kone, ktoré nemajú Indian Shuffle, ich potomstvo ho nemá ako zdediť. Dôsledkom masívneho kríženia cudzích plemien bez „gaits“, ako napr. Quarter horse, chôdza, ktorú Indiáni tak oceňovali, sa stratila u väčšiny dnešných „moderných“ Appaloos. Iba so skutočnou „starou líniou“ Foundation Appaloos ich nájdete častejšie a iba nedávno aj u Walkaloosa… a o nej na budúce
pre tých, kto prečítal až sem, odporučujem pozrieť si jednotlivé chody aj v pohybe na internete ľahko nájdete a verte mi, je to zaujímavé.