Ak ste sa rozhodli stať sa chovateľom, treba sa tomu venovať s dostatočným predstihom a „akciu“ si naplánovať. Ako si kobylu na pripúšťanie pripraviť, kedy pripúšťať a s akými komplikáciami prípadne počítať? Nezabudnite ani na potrebné vyšetrenia.
Vek: ideálne nie skôr ako v troch rokoch, kobyla je dosť vyspelá a jej ďalšiemu vývoju to neuškodí. V prípade, že s ňou máte plánovanú športovú kariéru, môže sa potom venovať športu a neskôr ju opäť vrátiť do chovu. Mladého koňa tak nebudete preťažovať výcvikom a výhodou je skorá spätná väzba pre chovateľa.
Diskutovaná je aj kvalita žriebät v súvislosti k veku matky, ale myslím, že je to skôr vec výživy, dlhodobej starostlivosti, kondície, manažmentu… a povera, že prvý potomok z daného spojenia je „naj“ patrí skutočne skôr medzi povery.
Ak sa jedná o zdravú, mladú kobylu a skúseného chovateľa, (alebo majiteľa, ktorý svoju kobylu dobre pozná) je väčšinou bez problémov určiť najvhodnejší termín na pripúšťanie. Ak to jednoznačné nie je, potom je vhodné spraviť sono, aby sa zistil stav vaječníkov, vývoj folikulov, ale aj maternice. Stane sa, že majiteľ privezie kobylu s vonkajšími príznakmi ruje napr. doma na valacha v skupine – najmä skoro na jar sa však môže jednať o neplnohodnotné ruje a kobyla na pripúšťanie ešte pripravená nie je, čo často ukáže až práve sono.
Prvničky do veku 5-6 rokov obvykle zostávajú žrebné bez problémov. S narastajúcim vekom sa to môže (ale nemusí) stať komplikovanejším v závislosti na predtým spomenutých atribútoch: výživa, starostlivosť, kondícia, manažment. Stretla som sa s tvrdeniami, že prvničky horšie zostávajú žrebné po inseminácii, alebo dokonca, že môžu po inseminácii odmietnuť žriebä, lebo „nevedia kde k nemu prišli“, čo považujem za veľmi prehnaný výplod fantázie!
Rovnako doporučujem chovateľom u prvničky spraviť vyšetrenie pred samotným pripustením, aby si boli istí, že kobyla netrpí vrodenými deformitami a vadami, ktoré by bránili reprodukcii, alebo ju dokonca ohrozili na živote. Sama som sa ešte v nevedomosti pokúšala o pripustenie svojej mladej, na pohľad zdravej kobyly, v perfektnej kondícii a s typickými prejavmi ruje, ktorá provokovala žrebcov u ohrady. Dopadlo to zranením žrebca (zlomená čeľusť) a zistením, že má perzistent hymen, o ktorom doktor na klinike po endoskopickom vyšetrení povedal „to není blána, to je zeď!“, čím sme vylúčili aj prípadné chirurgické prerušenie a vyradili kobylu z chovu skôr než začala…
Vyšetrenie by malo byť automatické aj u kobýl po úraze alebo pri abnormalitách v oblasti panvy, príliš drobné, alebo úzke kobyly. U starších to môžu byť abnormality vagíny, nasávanie, zápaly maternice, obmedzenie priechodnosti krčku…
Ak kobyla vykazuje príznaky ruje, ale nenechá sa pripustiť, nedrží, potom je vyšetrenie (sono) na mieste – môže sa jednať o diestrickú ruju, alebo už môže byť po ovulácii, či sa žrebca bojí. Niekedy má kobyla veľký folikul a je v plnej ruji, napriek tomu sa pri skoku a pripúšťaní na volno vrtí, či odchádza po skoku žrebca. Ten má potom problém sa na nej udržať, alebo trafiť sa. Lepšie je v takom prípade pripúšťať z ruky a kobylu pridržať (nehovorím o zväzovaní a znásilňovaní! tento spôsob rozhodne nepoužívame). Niekedy sa stane, že sa kobyla a žrebec navzájom netolerujú. Napr. ak má kobyla svojho obľúbeného valacha, alebo si nepadnú do oka inak. Tiež môže nastať opačná situácia, že žrebec má svoju obľúbenú kobylu a na cudziu v lepšom prípade nechce skočiť, v horšom na ňu útočí a je agresívny. V takých prípadoch je lepšie pripustiť inseminačne.
Cudzie kobyly pripúšťame vždy z ruky. Ide predovšetkým o bezpečnosť, ale aj kontrolu, že na ňu (úspešne) skočil.
Ďalším faktorom je kondícia – kobyla by nemala byť v zlom výživovom stave, ale ani extrémne tučná! Niekedy býva problém u kobýl z pastvín skoro na jar, keď ešte pastva nie je dostatočná, nie sú v optimálnej kondícii, v tom prípade je lepšie počkať. Samozrejme je to opäť individuálne. Je dobré podporiť kobylu pred pripúšťaním kvalitným kŕmením s pridaním Vitamínu E. V neposlednom rade je pripúšťanie aj vecou psychickej pohody.
Čo sa týka termínu – za najvhodnejší považujem apríl-máj-jún (duben-květen-červen), žriebätá sa rodia v čase, keď už je/začína dostatok pastvy (záleží od lokality) a tiež zohľadniť predchádzajúce skúsenosti – ak kobyla máva problémy zostať žrebná je lepšie začať skôr.
Pripúšťanie kobýl v popôrodnom období – kobyla je jedinečná v tom, že prvá popôrodná, žriebäcia ruja je ovulačná, teda chovateľsky plnohodnotná. U viac ako 90% kobýl sa vyskytuje medzi 5. až 12.dňom po ožrebení. Avšak relatívne často u dojčiacich kobýl sa vyskytuje tzv. laktačný anestrus. Optimálny termín je na 9. deň po pôrode, alebo počkať na ďalšiu plnohodnotnú ruju.