.
Znova je tu ročné obdobie kedy ľudia začínajú dekovať svoje kone, aby im bolo teplo (aby ich ochránili pred zimou). Je však deka nutná?
Vďaka niekoľkým termoregulačným faktorom sú kone adaptované na zimu lepšie než my, preto je dôležité upustiť od myslenia typu „ je mi zima, môjmu koňovi musí byť tiež“. Najskôr je dôležité pochopiť, čo sa v jeho organizme v chladnom počasí deje. Nedá sa porovnávať človek a kôň. Už od dávnych čias je organizmus koňa vybavený výkonným termoregulačným systémom, ktorý mu vydržal do dnes.
Teplota zdravého koňa sa pohybuje od 37,5 po 38 °C.
Vonkajšia teplota, pri ktorej sa kôň cíti najpríjemnejšie a nemusí vydávať žiadnu energiu na to, aby sa zohrial alebo schladil je medzi -6,5 °C a 4,5°C. Termoreguláciu na zahriatie „zapína“ pri -10 °C.
Pre koňa je oveľa ľahšie sa ohriať počas studeného počasia než sa schladiť v horúcom počasí alebo ochladiť sa po intenzívnom tréningu. Ochladenie je pre kone ďaleko ťažšie. Sú stvorení na to, aby zvládali zimu.
Kone sú vystavené celej rade prírodných prvkov: vetru, slnku, dažďu, snehu, kolísaniu teplôt, atď. Nikdy v prírode nehľadajú uzavreté prístrešky ako v stajniach a stodolách, ani jaskyne, a nikdy v prírode nedostanú deku. Kôň sa prirodzene vyvinul, aby týmto prvkom odolával bez pomoci. Ak bol koňom umožnený voľný výber, bolo pozorované, že hojne využívajú tzv. uzavreté priestory ako prístrešky či lesné porasty najčastejšie ako úkryt pred parným slnkom a muchami.
Zhrnutie by malo byť na konci, ale kto nemá trpezlivosť na dlhé čítanie…
- Kôň má hranaté telo schopné dlhodobo udržať teplo
- Zažívací trakt tráviaci vlákninu (seno) generuje veľké množstvo tepla ( fermentácia)
- Ľahké (skoro žiadne) osvalenie spodnej časti nôh vyžaduje nižšiu cirkuláciu krvi
- Dlhá nosná dutina zohrieva vzduch prúdiaci do pľúc
- Svaly pri pohybe produkujú teplo
- konská srsť sa mení 2x ročne, aby sa prispôsobil teplotným zmenám. Studená klíma zaistí srsť hustejšiu a dlhšiu, než klíma teplejšia.
- Termoizoláciu môže kôň zvýšiť tým, že chlpy vzpriami, čím zachytí vzduch medzi nimi a vytvorí ďalšiu – vzduchovú izolačnú vrstvu.
- Dôležitým faktorom je aj samotná srsť. Chlpy sú obalené mastnou substanciou, ktorá je vodeodolná a vďaka tomu sa voda/sneh nedostanú až priamo na kožu. Ak je však kôň príliš často čistený, šampónovaný a strihaný – je táto ochranná vrstva odstránená a vodeodolný efekt narušený, alebo úplne odstránený.
Pre tých trpezlivejších viac:
Konský organizmus vytvára najviac tepla pri práci svalov a pri trávení. Srsť tvorí tzv. izolačnú vrstvu.
Srsť u koní sa mení dvakrát ročne to je všeobecne známe. Mýtus je však často používané “lína už príde zima (jar)“…áno príde, ale srsť sa mení na základe mechanizmu zvaného fotoperiodismus, tj. schopnosť živých organizmov reagovať na prirodzené striedanie a rôznu dĺžku svetelnej časti dňa a noci. Kôň je pripravený prejsť na zimnú srsť hneď po letnom slnovrate, kedy sa dni začínajú postupne skracovať ( pritom môže nasledovať krásne babie leto). Rovnako tak je pripravený k zmene zimnej srsti na letnú hneď po zimnom slnovrate, kedy sa dni zase začínajú postupne predlžovať. Teplota vonkajšieho prostredia ovplyvňuje rast srsti v súvislosti s fotoperiodismom. Studená klíma zaistí srsť hustejšiu a dlhšiu, než klíma teplejšia.
Termoizoláciu môže kôň zvýšiť tým, že chlpy vzpriami, čím zachytí vzduch medzi nimi a vytvorí ďalšiu – vzduchovú izolačnú vrstvu.
Dôležitým faktorom je aj samotná srsť. Chlpy sú obalené mastnou substanciou, ktorá je vodeodolná a vďaka tomu sa voda/sneh nedostanú až priamo na kožu. Ak je však kôň príliš často čistený, šampónovaný je táto ochranná vrstva odstránená a vodeodolný efekt narušený, alebo úplne odstránený. Rovnako sa nedoporučuje čistiť kone od vrstvy blata – touto vrstvou si zabezpečí väčšiu tepelnú izoláciu a ochrannú vrstvu. Občas vidíme kone tiež ležať na snehu či vidíme, ako na seba nechávajú padať sneh – oboje má svoj účel – a tým je obrana pred stratou tepla.
Hriva a chvost majú svoj zmysel a to predovšetkým pri ochrane pred vetrom.
Tepny v koži pracujú rozširujú a zužujú sa v závislosti na regulácii prietoku krvi do kože.
Zúženie zabraňuje vnútorným tepelným stratám tým, že zníži množstvo teplej krvi, ktoré je dopravované k povrchu kože. Rozšírenie zase umožňuje väčšiemu množstvo krvi zahriať ochladené časti kože na povrchu tela. Tiež pomáha pri odvode prebytočného tepla z tela.
Okrem pohybu teplotu a energetickú pohodu koňom zaisťuje kŕmenie. Zvýšením príjmu potravy sa zvýši aj produkciu tepla v konskom tele. To je spojené aj s faktom, že pri procese trávenia vlákniny sa vytvára ako vedľajší produkt teplo. Je dôležité, aby mal každý kôň najmä v zime neobmedzený prístup ku kvalitnému senu po 24 hodín denne, z neho čerpá tzv. stráviteľnú energiu. Za chladného počasia sa tým zvyšuje jeho šanca na zahriatie sa. Nevyhnutný je samozrejme aj dostatok pitnej vody.
Pozor! Jedenie snehu pre kone nie je dobré, rovnako ako jedenie zmrznutej trávy na lačný žalúdok. Preto je vhodné vypúšťať koňa von až s plným žalúdkom sena.
Niektorí chovatelia sa tiež mylne domnievajú, že koni dodajú dostatok energie potrebnej na zahriatie podávaním jadra. Jadro neobsahuje potrebné množstvo vlákniny, ktorá sa v črevách mení na teplo. Toto kone zahreje lepšie ako teplo vyrábané pohybom svalov.
Na pastvine sa kôň zahrieva tiež prirodzeným pohybom. Umiestnenie koňa do zamrznutého výbehu či do boxu, kde je tiež takmer znehybnený, nie je vhodné.
.
Nie je potrebné zdôrazňovať, že populárne strihanie koní eliminuje kompletne celý termoregulačný a prirodzený systém srsti koňa.
.
Dekovaním môžete spôsobiť v termoreguláciu koňa naprostý chaos. Zviera sa snaží zahriať časti tela, ktoré nemá zakryté: ako hlavu, krk, brucho a nohy, v tomto procese sa však nadmerne zahrieva aj v tých častiach, ktoré má pod dekou. Kôň nemôže zväčšiť príjem tepla len vo vybraných oblastiach svojho tela. Celé telo sa buď ochladzuje alebo ohrieva.
v prípade, že máte sklon obliekať koňa do podobného pyžamka je načase presvedčiť manžela / partnera, že je čas na dieťa…
.
.
Termodeky, stajňové aj výbehové, deky odpocovacie, nepremokavé pláštenky, sieťované deky, bedrové … .
Srsť je deka, ktorá môže meniť svoju izolačnú schopnosť, bez toho aby sa kôň musel prezliecť.
Už asi každý zažil situáciu: v noci alebo ráno brutálna zima, prípadne leje ako z krhly – dáte zodpovedajúcu deku a spokojná ako ste sa dobre o koníka postarala idete do práce… ale to počasie si robí, čo chce a v priebehu dňa svieti slnko. Čo spravíte? No predsa zavoláte ustajovateľovi (mame, babičke,…) aby vášho miláčika odchytil a deku mu dali dole. Ten koho tým poveríte je z toho samozrejme nadšený…
Alebo zúrite, že ten „bl*ec“ stajník nevie rozdiel medzi stajňovou a výbehovou dekou vášho miláčika a zásadne to dá opačne? To bude tým, že je to stajník a nie stajlysta, aby ste si to nemýlili…
Samozrejme sú výnimočné situácie kedy je dekovanie potrebné. Sú to prípady koní v intenzívnom tréningu ( v športe) aj počas zimy, kone choré, podvyživené, staré, prípadne veľmi malé žriebätá.
Takže namiesto investície do x-druhov diek radšej postavte vášho miláčika pred balík kvalitného sena (aj keď v dnešnej situácii je to paradoxne drahšia verzia), vytvorte mu možnosť ukryť sa pred vetrom a nepriazňou počasia v prístrešku a budete mať spokojného koňa.
.
Chúlostivejší než na samotný mráz sú kone na vlhkosť, prievan a prudké zmeny teplôt, ktoré nastávajú napr. pri striedaní mrazivého počasia a teplej stajne.
Na budúci rok nestrihajte, nepoužívajte deky a nechajte ho, aby si vytvoril svoju zimnú srsť, ktorá ho zohreje lepšie.
Zdravý kôň je schopný byť vonku aj v skutočne krutých mrazoch (až -40 °C). Je nutné ale dodržiavať určité podmienky. Udržiavať ho v suchu, chrániť pred vetrom možnosťou skryť sa v prístrešku a hlavne poskytnúť mu dostatok energie v kvalitnom sene.
môj web – môj názor, váš môže byť, samozrejme, iný.